Grammar | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
To be in present simple | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
To do, to have, to be in present simple | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
To do, to have, to be in present simpleInformácie o všeobecnom použití jednoduchého prítomného času prostého sa nachádzajú tu. Tvary slovies byť (to be), mať (to have) a robiť (to do) môžu však byť výnimkami. Dôvodem sú nielen rozdiely v tvorbe jednotlivých tvarov, ktoré nepodliehajú rovnakým pravidlám ako pri iných slovesách, ale aj ich komplexná povaha. Môžu totiž zastávať aj funkciu pomocného slovesa, čo značne ovplyvňuje ich použitie vo vete. Sloveso byť (to be) nadobúda v prítomnom čase nepravidelné formy, ktoré si musíme pamätať. (V zátvorke sú uvedené ich skrátené tvary).
Sloveso mať (to have) môžeme nájsť v dvoch formách:
Tiež je dôležité myslieť na to, že tvar slovesa have v 3. osobe jednotného čísla je has. V prípade slovesa robiť (to do) si musíme tiež dávať pozor na rozlíšenie použitia slovesa – či je použité ako pomocné či významové. Porovnajte:
V prvom príklade zastáva sloveso významovú funkciu a dá sa jednoducho preložiť ako robiť. V druhom ide už o pomocnú funkciu, s ktorou je možné sa stretnúť pri tvorbe otázok a záporov (viac tu). Tretia veta je tiež príkladom pomocnej funkcie slovesa, kedy do vyjadruje dôraz, ide však o menej časté využitie. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
To do, to have, to be: questions and negatives | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
To do, to have, to be: questions and negativesPre všeobecné informácie o tvorení otázok a záporov v prítomnom čase pozrite Present simple tense: questions and negatives. Tvary slovies byť (to be), mať (to have) a rôbiť (to do) môžu však byť výnimkami. To be V prípade otázok a záporov nepoužívame pomocné sloveso do, ale samotné sloveso byť – v otázke jeho presunutím pred podmet a v zápore pridaním častice not.
To have Sloveso have vo väzbe have got, alebo pri tvorbe predprítomného času, kedy v otázke a zápore používame samotné sloveso have ako pomocné sloveso.
To do V otázkach a zápore pridávame ako pomocné sloveso.
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
To do, to have, to be in past simple | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
To do, to have, to be in past simpleSlovesá to do, to have a to be môžu okrem významových zastávať aj funkciu pomocných slovies. Z tohto dôvodu pre ne v prípade tvorby minulých časov platia iné, no veľmi jednoduché pravidlá. To doV prípade slovesa robiť (to do) si musíme dávať pozor na rozlíšenie jeho použitia. Môže byť použité buď ako sloveso pomocné alebo významové. Ak zastáva funkciu pomocného slovesa, tak sa používa primárne pri tvorbe otázok a záporov.
Pomocné sloveso na seba preberá všetky gramatické funkcie, musí byť teda uvedené v správnom tvare (did). Významové sloveso, ktoré za ním nasleduje, potom už zostáva v základnom tvare. Ak je to do použité ako významové sloveso, nesmieme pri tvorbe otázok a záporov zabudnúť na pomocné sloveso. Teda:
To haveAj keď sloveso to have môže zastávať funkciu pomocného slovesa, v jednoduchom minulom čase sa s ním stretáme len ako s významovým slovesom. Správný tvar slovesa to have v jednoduchom minulom čase je had. Napríklad:
Otázky a zápory sa tvoria rovnako ako v prípade iných významových slovies: použitím pomocného slovesa do. Napríklad:
To beRovnako ako v prítomnom čase, tak aj v prípade minulého času má sloveso to be nepravidelné formy:
Je nutné si pamätať, že pri tvorbe otázok nepoužívame pomocné sloveso do, ale tvoríme ich presunutím slovesa to be v príslušnom tvare (was/were) na začiatok vety:
To isté platí pre tvorbu záporov. Pomocné sloveso do sa nepoužije a častica not nasleduje za formu slovesa to be: was not/were not. Skrátené formy sú wasn’t a weren’t.
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
There is, there are | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Be, have, do: mix | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Present simple tense | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Present simple tensePoužitie jednoduchého prítomného časuJednoduchý prítomný čas používame, keď hovoríme o všeobecných faktoch, ktoré sú vždy pravdivé alebo sú pravdivé a stále pre dané dlhšie obdobie:
Ďalej používame jednoduchý prítomný čas, keď hovoríme o pravidelných, bežných udalostiach. Často používame časové určenia always, often, usually, sometimes, never a ďalšie príslovky vyjadrujúce frekvenciu pravidelných dejov.
Jednoduchý prítomný čas používame tiež napr. pri dávaní inštrukcií, popisovaní cesty, keď popisujeme zvyky alebo keď hovoríme o už danom rozvrhu. Tvorenie jednoduchého prítomného časuTvar slovesa v jednoduchom prítomnom čase je rovnaký ako tvar neurčitku:
Jediná zmena nastáva v 3. osobe jednotného čísla, kedy k nemu pridáme ešte koncovku -s (prípadne -es).
Koncovka -es sa pridává kvôli lepšej výslovnosti za slová, ktoré sa končia na sykavku (‑s, -z, -sh, -ch, -x).
Ak sa sloveso končí na spoluhlásku, za ktorou nasleduje samohláska y, y sa mení na i a nasleduje -es.
Čo sa týka často používaných slovies, existují tri výnimky, ktoré nespadajú pod vyššie uvedené pravidlá, a to slovesá: to be, to do, to go. Tvary slovesa to be sú bližšie popísané v samostatnom článku. Pre slovesá to do a to go platia rovnaké pravidlá, ako pre tie končiace sa sykavkou uvedené vyššie. Vo všetkých osobách okrem 3. osoby jednotného čísla sa používajú v neurčitku. V 3. osobe jednotného čísla potom nasleduje koncovka -es:
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Present continuous | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Present continuousPoužitie priebehového časuPrítomný čas priebehový používame, keď hovoríme o dejoch, ktoré práve prebiehajú (v dobe, kedy o nich hovoríme).
Prítomný čas priebehový ďalej používame k tomu, aby sme rozprávali o dočasných stavoch, ktoré sú pravdivé v momente, keď o nich hovoríme.
Ďalše využitie priebehového času je na zdôraznenie opakujúcej sa situácie. V tom prípade používame tiež príslovku always.
Tvorenie priebehového časuTvar slovesa v jednoduchom prítomnom čase tvoríme pomocou vyčasovaného slovesa byť (to be), ktoré je nasledované významovým slovesom – k jeho základnému tvaru pridáme koncovku -ing.
Existujú aj slovesá, pri ktorých nie je možné vytvoriť priebehový čas. Jedná sa o stavové slovesá, teda slovesá, ktoré nepopisujú činnosť, ale procesy myslenia, cítenia a zmyslového vnímania. Medzi ne patria napríklad: love, hate, like, hope, wish, agree, see, hear atď. Aj keď nám môže teda logicky vyplývať, že by sme mali v prípade vyššie uvedených slovies použiť priebehový čas, použijeme ich len v ich základnom tvare, napr:
O oboch činnostiach v príklade môžeme povedať, že práve prebiehajú a teda majú byť vyjadrené priebehovým časom. Sloveso see však vyjadruje zmyslové vnímanie a jeho priebehovú formu teda nie je možné vytvoriť. Naopak sloveso play vyjadruje činnosť a je uvedené vo svojej priebehovej forme. Rovnaký princíp platí aj v nasledujúcom príklade:
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Present tense: questions and negatives | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Present tense: questions and negativesPresent simpleOtázku v jednoduchom prítomnom čase tvoríme pridaním pomocného slovesa do na začiatok vety:
Tvorenie záporu je v jednoduchom prítomnom čase rovnako nekomplikované. Vyjadríme ho pomocným sloveoem do, ku ktorému pridáme časticu not, ktorá značí, že ide o zápor:
Ak vo vete použijeme pomocné sloveso, preberá na seba všetky gramatické funkcie. Významové sloveso teda zostáva nezmenené. Ku zmene dochádza len pri 3. osobe jednotného čísla, kedy sa k slovesu pridáva koncovka -(e)s.
V prípade záporu môžeme tiež často naraziť na skrátené formy don't a doesn't. Ich použitie je úplne bežné a sú zameniteľné s dlhšími formami (ktoré sú preferované vo formálnej komunikácii). Pri tvorbe záporov je dôležité myslieť na to, že sa v angličtine vždy používa len jedna negatívna častica. Ak máme teda vo vete not, nepoužijeme už slovo never, alebo naopak, aj keď by k tomu priamy preklad zo slovenčiny občas mohol zvádzať. Výnimky pri tvorbe otázok a záporov nastávajú len v prípade slovies to be a to have, ktoré sú vysvetlené tu. Present continuousV prípade prítomného času priebehového tvoríme otázku jednoducho presunutím tvaru slovesa to be, ktoré zastáva funkciu pomocného slovesa na začiatok vety:
Zápor tvoríme použitím negatívnej častice not, ktorú umiestnime za tvar slovesa to be:
V prítomnom čase priebehovom je taktiež možné vytvoriť skrátenú formu záporu, teda aren't a isn't. Dôležité je však myslieť na to, že od tvaru pre 1. osobu jednotného čísla (am not) skrátenú formu nie je možné vytvoriť. Zase platí, že pri tvorbe záporov je dôležité myslieť na to, že sa v angličtine vždy používa len jedna negatívna častica. Použitie opytovacích zámenOkrem jednoduchých otázok, ktoré sú popísané vyššie, a väčšinou za nimi nasleduje áno/nie odpoveď, môžeme tvoriť tiež otázky pomocou opytovacích zámen. Nazývané taktiež wh-questions, tieto otázky sa využívajú na zišťovanie konkrétnych informácií a tvoria sa použitím zámen: who (kto), what (čo), where (kde), when (kedy), why (prečo) a which (ktorý/á/é). Ich tvorba nie je vôbec zložitá, stačí len presunúť opytovacie zámeno na začiatok otázky:
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Present simple vs. present continuous | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Present simple vs. present continuousRozdiel medzi použitím jednoduchého prítomného času a prítomného času priebehového je práve v priebehu deja. Prítomný čas priebehový používame na vyjadrenie udalostí, ktoré sa práve odohrávajú. Môže ísť aj o deje dlhodobejšieho vymedzenia, ktoré sú v dobe, kedy o nich hovoríme, pravdivé, ale zároveň sú len dočasné. Napr.:
Jednoduchý prítomný čas naopak odkazuje k opakovaným, dlhodobým dejom, stavom a faktom:
Nasledujúce príklady sú komplikovanejšie a dobre ilustrujú rozdiel v použití jednoduchého a priebehového času:
Aj keď sa môže zdať, že ide o opakované deje a bolo by teda vhodné použiť jednoduchý prítomný čas, ide v skutočnosti o deje, ktoré sú typické, prípadne otravné. Pomôckou nám môže byť príslovka always (alebo jej synonymá). Existujú tiež prípady, kedy je nutné si uvedomiť, či hovoríme o činnosti alebo stave:
V prvom prípade použijeme jednoduchý prítomný čas, pretože ide o stav. Pýtame sa na to, čím sa človek živí. Naopak v druhom prípade sa pýtame na konkrétnu činnosť, ktorú človek robí a použijeme teda prítomný čas priebehový. Ďalšou často sa opakujúcou chybou je snaha o tvorenie priebehových časov stavových slovies:
Aj keď ide o vec, ktorá sa deje vo chvíli, kedy o nej hovoríme, ide o stavové sloveso, ktoré nemá priebehový tvar (bližšie sú tieto slovesá popísané tu). | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Talking about the present: mix | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Past simple tense (regular verbs) | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Past simple tense (regular verbs)Jednoduchý minulý čas používame na vyjadrenie dejov, ktoré sa odohrali v jasne definovanej minulosti. Často sú s ním spojované časové určenia yesterday, three weeks ago, last year, when I was young.
Jednoduchý minulý čas tiež používame, keď hovoríme o stavoch a jednorazových, ale aj opakovaných udalostiach v minulosti. Tvar pravidelných slovies v jednoduchom minulom čase tvoríme pridaním koncovky -ed k základnému tvaru slovesa. Pri jednoslabičných slovesách s jednou samohláskou nasledovanou spoluhláskou dochádza k zdvojeniu tejto koncovej spoluhlásky.
Ak sa však sloveso v neurčitku končí na -e, túto hlásku nezdvojujeme, no pridávame už len -d.
Zmeny nastávajú tiež ak sa sloveso končí na -y, ktorému predchádza spoluhláska. V takom prípade sa toto y zmäkčuje a až potom sa pridáva koncovka -ed.
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Past simple tense (irregular verbs) | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Past simple tense (irregular verbs)Tvar nepravidelných slovies nepodlieha v jednoduchom minulom čase ľahko definovateľným pravidlám. Tieto tvary sa teda musíme naučiť. Prehľad najdôležitejších nepravidelných slovies:
Nepravidelnosť nastáva tiež pri často používaných slovesách to be, to do a to have. Viac k ich tvarom nájdete tu. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Past tense: questions and negatives | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Past tense: questions and negativesPast simpleOtázky v jednoduchom minulom čase tvoríme pridaním pomocného slovesa did (teda minulého času do) na začiatok vety. Pomocné sloveso na seba zase prevezme všetky gramatické funkcie. Keďže pomocné sloveso indikuje aj minulý čas, plnovýznamové sloveso, ktoré za ním nasleduje, bude už v prítomnom čase. Tvar did sa používa pre všetky osoby a čísla:
Podobne je to aj s tvorením záporu. Vyjadríme ho zase pomocným slovesom did, ku ktorému pridáme časticu not, ktorá značí, že ide o zápor:
Pri zápore môžeme tiež často naraziť na skrátenú formu didn't. Jej použitie je úplne bežné a je zameniteľná s dlhšími formami (ktoré sú preferované vo formálnej komunikácii). Výnimka opäť nastáva pri slovese to be, ktoré pri tvorbe otázok a záporov pomocné sloveso do nepotrebuje. Otázky sa teda tvoria presunutím správneho tvaru slovesa be na začiatok vety. Napr.:
Pri zápore sa zase len pridá častica not za vhodnú formu slovesa to be:
Past continuousV prípade minulého času priebehového tvoríme otázku jednoducho presunutím tvaru slovesa to be na začiatok vety:
Zápor tvoríme použitím negatívnej častice not, ktorú umiestnime za tvar slovesa to be:
Opäť je pri záporoch možné vytvoriť skrátenú formu záporu, teda wasn't a weren't. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Minulý priebehový čas | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Minulý priebehový časMinulý čas priebehový sa používa, keď sa kladie dôraz na priebeh či dĺžku činnosti. Tvorí sa slovesom to be vo vhodnom tvare (teda was/were) a príponou -ing.
Minulý čas priebehový sa používa v nasledujúcich prípadoch:
Je dôležité myslieť na to, že minulý čas priebehový nie je možné použiť v prípade stavových slovies (např. mean, know, need, love, hate) a dejov a činností, ktoré sa v minulosti pravidelne alebo často opakovali. Napríklad:
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Present perfect tense | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Present perfect tenseTvorba predprítomného časuTvar jednoduchého predprítomného času tvoríme vyčasovaním pomocného slovesa have, ktoré je nasledované príčastím minulým významového slovesa (pri pravidelných slovesách pridávame koncovku -ed k základnému tvaru).
Nepravidelné tvary príčastia minulého môžete nájsť tu. Informácie o tvorbe otázok a záporov môžete nájsť tu. Použitie predprítomného časuJednoduchý predprítomný čas používame, keď hovoríme o udalostiach, ktoré sa odohrali v minulosti, ale majú nejakú súvislosť s prítomnosťou. Jedným prípadom použitia jednoduchého predprítomného času je pri hovorení o skúsenostiach, ktoré sme prežili do súčasnej doby. Zvyčajne nie sú tieto skúsenosti špecifikované konktrétnym časom, ale často s nimi používame výrazy ever, never, before, in my life, so far, up until now.
Ďalej využívame jednoduchý predprítomný čas na rozprávanie o nedávnej, aj keď dokončenej udalosti, ktorá sa odohrala v minulosti. Nedávna minulosť je často spájaná s výrazmi just a recently.
Jednoduchý predprítomný čas tiež používame na vyjadrenie minulej udalosti, ktorá má následky v prítomnosti.
Ďalšie použitie jednoduchého predprítomného času je s predložkami for a since na hovorenie o udalostiach, ktoré začali v minulosti a trvajú do súčasnej doby.
Predprítomný čas tiež používame s ďalšími príslovkami, napr. yet, already, still. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Past perfect | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Past perfectPredminulý čas sa používa na vyjadrenie udalostí, ktoré sa odohrali ešte pred určitým bodom v minulosti. Tvorí sa použitím pomocného slovesa had a minulým príčastím. Napr:
Väčšinou sa vo vete nenachádza samostatne, ale spolu s iným minulým časom vyjadrujúcim udalosť, ktorá nastala medzi inou, skoršou udalosťou a súčasnosťou:
Vo vyššie uvedenom príkladu máme dva minulé časy, aby sa rozlíšilo, ktorá udalosť sa stala skôr. Mark si mohol vspomenúť, že si zabudol laptop vo vlaku až potom, čo sa tak stalo. V prípade tejto vety sa to dá logicky odvodiť. Ak je veta menej jasná, pomôckou je prítomnosť spojok ako sú before, until, after, ktoré naznačujú postupnosť udalostí. Nasledujúci príklad ukáže, ako použitie predminulého času mení význam vety:
Ak by bol vo vete predminulý čas ("had cooked"), znamenalo by to, že Lena navarila ešte predtým, než vstali. Použitie jednoduchého minulého času vyjadruje, že Lena navarila až potom, čo vstali. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Past simple vs. past continuous | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Past simple vs. past continuousRozdiel medzi jednoduchým minulým časom a priebehovým leží v dôraze kladenom na priebeh či dĺžku činnosti. Jednoduchý minulý čas sa používa ak:
Minulý čas priebehový sa teda používa v nasledujúcich prípadoch:
Kontrast, ktorý tieto dva časy tvoria, je dôležitý, keď hovoríme o dvoch dejoch, ktoré nie sú zasadené rovnako do minulosti. Napríklad:
V minulosti prebiehala určitá činnosť alebo dej, na ktorú sa pýta daná otázka. Trvanie tohto deja je zdôraznené použitím minulého času priebehového. Tento dej bol prerušený iným, ktorý sa odohral okamžite. Pre ten použijeme jednoduchý minulý čas. Na porovnanie:
Aj keď sú oba deje v minulosti, prebiehali v rovnakú dobu a navzájom sa neprerušili. V nasledujúcom prípade máme tiež viac činností v minulosti:
Ide však o sériu udalostí, preto je použitý jednoduchý minulý čas. Predtým, než sa vedľa nej posadil, musel najskôr k baru pristúpiť. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Past simple vs. present perfect | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Past simple vs. present perfectZatiaľ čo deje vyjadrené pomocou minulého času sú už ukončené a často definované príslovkovým určením odkazujúcim na minulosť (yesterday, two days ago, last winter, atd.), deje vyjadrené predprítomným časom dokončené nie sú (teda stále prebiehajú, aj keď sa začali v minulosti) alebo majú inú spojitosť s prítomnosťou. Pomocným ukazovateľom môžu často byť práve použité príslovky:
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Present perfect: simple vs. continuous | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Present perfect: simple vs. continuousJednoduchý predprítomný čas používame, keď hovoríme o udalostiach, ktoré sa odohrali v minulosti, ale majú nejakú súvislosť s prítomnosťou (ak napríklad hovoríme o tom či a koľkokrát sme niečo urobili). Rozdiel medzi jednoduchým predprítomným časom a priebehovým je primárne v tom, či je daná činnosť dokončená alebo nie. Napríklad:
V prvej vete je použitý jednoduchý predprítomný čas, pretože kniha už bola prečítaná. Druhá veta v druhom príklade naznačuje, že činnost nie je dokončená: zostáva ešte dočítať tridsať strán. Použije sa teda predprítomný čas priebehový. Predprítomný čas priebehový sa tiež používa na zdôraznenie priebehu aktivity. Preto je v nasledujúcej vete priebehová forma aj napriek tomu, že telefonáty už boli ukončené:
Ďalší prípad, kedy sa môžeme stretnúť s priebehovou formou predprítomného času, je, ak hovoríme o dočasných činnostiach a stavoch. Napríklad:
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Past simple vs. past perfect | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Past simple vs. past perfectJe dôležité vedieť správne rozlišovať medzi jednoduchým minulým časom a predminulým časom, pretože sa častokrát nachádzajú vo vetách spoločne a rozdiel medzi nimi naznačuje postupnosť udalostí, ktoré sa odohrali v minulosti. Jednoduchý minulý čas sa v prípade pravidelných slovies tvorí pridaním koncovky -(e)d a predminulý čas použitím pomocného slovesa had s minulým príčastím. Teda:
Na pochopenie rozdielu medzi týmito dvomi časmi sa pozrime na nasledujúci príklad:
Prvá veta sa celá odohráva v minulosti. Torta musela byť najskôr zjedená a až potom na to mohol niekto reagovať. Predminulý čas dáva najavo, že sa dej odohral v hlbokej minulosti a jednoduchý minulý čas potom len spomína, že sa niečo stalo (že nemohol uveriť, že mu zjedli tortu). Druhá veta sa tiež odohráva v minulosti, ale len z časti. Torta bola síce zjedená v minulosti, ale prišlo sa na to až teraz. Je dôležité si ale uvedomiť, že predminulý čas sa používa len v prípade, kedy dej, ktorý sa odohral v hlbokej minulosti, nejakým spôsobom ovplyvňuje nasledujúce udalosti. Nepoužíva sa teda, ak ide o sériu udalostí, alebo o udalosti prebiehajúce v rovnakú dobu. Napr.:
V prvom prípade fakt, že Lucy hrala na klavír, nijako neovplyvňuje jej detstvo a v druhom prípade, aj keď človek vybehol až po tom, čo počul krik, ide o jednoduchú sériu udalostí. Použijeme teda jednoduchý minulý čas. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Talking about the past: mix | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Future simple tense | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Future simple tenseSloveso will používame, keď hovoríme o budúcnosti – keď si myslíme, že sa niečo určite stane, keď niečo predpovedáme, hovoríme o rozhodnutiach, ktoré sme práve učinili, keď niečo navrhujeme či sľubujeme.
Tvar tohto budúceho času je zložený zo slovesa will nasledovaným základným tvarom významového slovesa. Pri tvorení otázky presunieme sloveso will pred podmet. V zápore je sloveso will doplnené o zápornú časticu not.
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Future tenses: continuous vs. perfect | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Future tenses: continuous vs. perfectBudúci priebehový a predbudúci čas sa používajú pri udalostiach, ktoré sa stanú v budúcnosti. Budúci priebehový čas sa tvorí väzbou will be, za ktorou nasleduje priebehový tvar významového slovesa. Predbudúci tvar sa tvorí pomocou väzby will have a príčastím minulým významového slovesa. Teda:
Rozdiel medzi nimi je v tom, že pomocou budúceho času priebehového odkazujeme na dej, ktorý bude v budúcnosti prebiehať a predbudúci čas odkazuje na dej, ktorý sa do určitej doby v budúcnosti skončí. Napr.:
Použitie budúceho priebehového času v prvej vete naznačuje, že dej bude prebiehať v určitú dobu (o polnoci). Naopak na základe predbudúceho času v druhej vete je jasné, že dej už bude o polnoci ukončený, a teda cez púšť prejdú do polnoci. Pomôckou na rozoznanie vhodnej príležitosti na použitie predbudúceho času je spojka by. Častokrát je však možné použitie správného času logicky odvodiť:
Po prvé, ide o jednorazovú činnosť (prvý krát mohli astronauti pristáť len raz) a po druhé, aj keby došlo k opakovaným pristátiam, je to dej, ktorý sa odohrá okamžitě (v moment, kedy sa astronauti dotknú povrchu Marsu). Použiť budúci čas priebehový by teda nedávalo zmysel. Najdôležitejšie je však pamätať si, že predbudúci čas je obskúrna forma, ktorá sa v rámci bežnej komunikácie skoro vôbec nevyskytuje a použitie iných foriem budúceho času nebýva považované za chybu. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Will vs. going to | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Will vs. going toNa vyjadrenie budúceho času môžeme použiť ako will, tak aj going to. V ich použití je ale rozdiel. Keď používame going to na vyjadrenie budúcnosti, zdôrazňujeme náš zámer, už učinené rozhodnutie, alebo konáme na základe dôkazov toho, čo tvrdíme.
Keď používame will, tak k tomuto zdôrazneniu nedochádza, aj napriek tomu, že si môžeme byť istí, že se niečo stane, keďže to nie je založené na plánoch, rozhodnutiach, zámeroch či dôkazoch. Preto sa sloveso will často pojí s väzbou I think. Will taktiež používame ak sa pre danú vec rozhodneme okamžite, takže okrem iného pri objednávaní v reštaurácii. Napr.:
Nasledujúce príklady sú zložitejšie a ilustrujú použitie will a going to:
Rozdiel v príkladoch je v tom, že v prvom prípade si je osoba vedomá toho, že je treba kúpiť chlieb a už sa teda rozhodla, že ho dokúpi, z čoho vyplýva použitie going to. V druhom prípade sa o tom osoba dozvedá len v ten daný moment a sloveso will reflektuje náhle rozhodnutie.
Tu je rozdiel v dôkazoch, na základe ktorých hovoríme o určitej udalosti. V prvej vete len predpokládáme, že bude pršať, a použijeme teda will. V druhej je však na základe oblakov jasné, že pršať bude, použijeme teda going to. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Tenses: mix | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Noun plurals regural | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Noun plurals reguralMnožné číslo sa v prípade pravidelných podstatných mien tvorí veľmi jednoduchým spôsobom, a to pridaním koncovky -s.
Existujú však výnimky:
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Nouns plurals irregular | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Nouns plurals irregularKeďže je možné väčšinu nepravidelných podstatných mien rozdeliť do skupín podľa toho, ako vzniká ich plurál, nie je ani v tomto prípade ťažké naučiť sa ich formy množného čísla.
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Plurals: mix | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Indefinite article | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Indefinite articlePoužitie neurčitého člena je veľmi jednoduché a týka sa nasledujúcich prípadov:
Neurčitý člen používame len v jednotnom čísle a s počítateľnými podstatnými menami! Neurčitý člen má v angličtine dve formy: a a an. A sa používa, keď sa podstatné meno začína výslovnostne na spoluhlásku. Typicky teda napríklad:
Ale tiež v týchto prípadoch, kedy sa výslovnosť začína na j:
An sa použivá, keď sa podstatné meno začína výslovnostne na samohlásku. Napr.:
Ale tiež v týchto prípadoch, kedy sa písané h nevyslovuje:
Porovnajte teda rozdiel vo výslovnosti medzi nasledujúcimi slovami:
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Definite article | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Definite articleUrčitý člen je v angličtině len jeden, a to slovo the. Používa sa, keď hovoríme o niečom, čo už bolo spomenuté, alebo ak chceme identifikovať konkrétnú vec. Taktiež sa používa, ak hovoríme o ľuďoch a veciach, ktoré existujú len raz, pri označovaní dekád, alebo pri treťom stupni prídavných mien:
Určitý člen the sa nepoužíva:
Problematické bývajú nasledujúce prípady:
Aj keď je pravdepodobne známe, na ktorú väznicu, prácu a posteľ vety odkazujú, určitý člen sa nepoužíva, pretože ide o abstraktné stavy. “Go to prison” značí, že niekto si odsedí trest, “from work” že sa vracia po hodinách pracovnej činnosti, “go to bed” znamená, že ide spať. Ak ide o dopravné prostriedky, primárne takiež nepoužívame žiadny člen. Vo všetkých prípadoch by sa určité členy používali len v výnimočne, keď by správne porozumenie vety záviselo na vymedzení konkrétnych miest a objektov. Viac o prípadoch, pri ktorých sa nepoužíva žiadny člen sa dočítate tu. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Zero article | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Zero articleSú prípady, kedy sa v angličtine pred slovom použije člen nulový. Slovo teda bude bez člena. Toto sa stáva v prípade:
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Articles: mix | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Prepositions of time | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Prepositions of place | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Prepositions of placeNajčastejšie používané predložky miesta sú at, in a on. Majú trocha komplikované využitie, takže je nutné si jednotlivé príklady zapamätať. At sa používa na určenie presného miesta a ak hovoríme o udalostiach a miestach, kde pravidelne vykonávame rovnakú činnosť:
In jednoducho značí veci, ktoré sú vnútri:
On sa používa keď hovoríme o plochách, poschodiach, stranách (on the left, on the right), ak je niečo v médiách, alebo v dopravných prostriedkoch. Napr.:
Jedna z veľmi častých chýb ľudí učiacich sa po anglicky je používanie spojení “on the picture” pre výraz “na obrázku”. Ide o slovakizmus, a jediná správná forma je “in the picture”! Iné predložky miesta sú:
Vo väčšine prípadov je použitie predložiek miesta jasné, ale niekde je treba dovysvetliť určité veci:
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Prepositions of direction | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Prepositions of directionZ názvu je zjavné, že predložky smeru vyjadrujú smer, ktorým sa niečo pohybuje. Sú medzi nimi:
Vo väčšine prípadov je použitie predložiek smeru jasné, ale v niektorých prípadoch je treba vysvetlenie:
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Prepositions: other | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Prepositions: mix | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Modal verbs and infinitive | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Modal verbs: present simple | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Modal verbs: past simple | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Can / could | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Must / have to / can | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Should | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Modal verbs: mix | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Personal pronouns | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Personal pronounsV angličtine majú osobné zámená dva tvary:
Využitie zámen v prípade, že vyjadrujú podmet, je priamočaré a odvíja sa od významu vety. Je dôležité ale myslieť na to, že veci a zvieratá majú v angličtine tretiu osobu. Napr.:
Napríklad, aj keď ženský rod slova stolička v slovenčine môže lákať k použitiu zámena she, ide o predmet, použijeme teda zámeno it. Pri zvieratách sa osobné zámená označujúce pohlavie zvieraťa používajú len ak k nemu máme osobný vzťah. Čo sa týka neživých vecí, existujú tiež výnimky, ako napríklad lode, v prípade ktorých sa často používá ženský rod. Ide však o príklady netypické v bežnej angličtine. Je dôležité sledovať, kedy sa funkcia zámena mení a zastáva pozíciu predmetu. Potom sa v niektorých prípadoch mení aj tvar zámen podľa tabuľky. Napr.:
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Reflexive pronouns | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Reflexive pronounsV angličtine majú zvratné zámená nasledujúce tvary:
Používajú sa primárne, keď je predmet vety rovnaký ako je podmet. Je tomu tak často práve vo vetách, ktoré by v slovenčine obsahovali zvratné zámená. Napr.:
Zvratné zámená sa však nepoužívajú, ak sa viažu s príslovkou miesta, alebo predložkou with. V tom prípade se používajú predmetové osobné zámená. Napr.:
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Possessive pronouns | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Possessive pronounsPrivlastňovacie zámená majú v angličtine dva druhy: nesamostatné (possessive adjectives) a samostatné (possessive pronouns). Tvary všetkých privlastňovacích zámen sú v nasledujúcej tabuľke:
Ako už názov naznačuje, nesamostatné privlastňovacie zámená sa vo vete nachádzajú pred slovom, ktorého sa týkajú, zatiaľ čo samostatné stoja až za ním, teda samostatne. Porovnajte nasledujúce príklady:
Alebo:
Je dôležité myslieť na dve veci:
Použitie zámen potom závisí už len od logického významu vety. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
First conditional | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
First conditionalPrvý kondicionál je druh podmienkovej vety. Používame ho na vyjadrenie vecí, ktoré sa stanú v budúcnosti, ak sa splní ich predpoklad. Tvoríme ho pomocou jednoduchého prítomného času vo vedľajšej vete (predpokladu) a jednoduchého budúceho času v hlavnej vete (ktorá vyjadruje, čo sa stane). Napr.:
Vedľajšia podmienková veta nemusí vždy stáť ako prvá. Najčastejšie sa začína spojkou if, vo vete je teda ľahko identifikovateľná:
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Second conditional | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Second conditionalDruhý kondicionál je druh podmienkovej vety. Používame ho na vyjadrenie vecí, pri ktorých je nepravdepodobné, že by sa stali v budúcnosti. Tvoríme ho pomocou jednoduchého minulého času vo vedľajšej vete (predpoklade) a modálneho slovesa would, za ktorým nasleduje neurčitok v hlavnej vete (ktorá vyjadruje, čo sa pravdepodobne nestane). Napr.:
Kde prvý príklad vyjadruje vysoko nepravdepodobnú záležitosť, druhý vyjadruje predpoklad na základe aktuálnych skutočností, že sa osobe nebude dariť lepšie. Druhý kondicionál sa tiež používa na vyjadrenie vecí, ktoré sú nemožné:
Nie je možné doslova byť niekým iným, musíme teda použiť druhý kondicionál. Vyššie uvedená veta je tiež príkladom použitia were namiesto was. Were môže nahradiť was v druhom kondicionále, ak sa usilujeme o formálne vyjadrovanie. Ďalším príkladom je:
Tretí kondicionálTretí kondicionál používame na rozmýšlanie nad tým, čo by sa bývalo mohlo stať, keby bola v minulosti splnená určitá podmienka (ktorá ale splnená reálne nebola). Tvoríme ho pomocou predminulého času vo vedľajšej vete (nenaplnenej podmienke) a modálnym slovesom would have, za ktorým nasleduje príčastie minulé v hlavnej vete (ktorá vyjadruje, čo by sa bývalo mohlo stať). Napr.:
V oboch prípadoch ide o neexistujúci stav. Ona nie je učiteľka a on neprišiel včas, pretože neboli naplnené podmienky z vedľajšej vety. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Wish, unless, if only, if not | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Adjectives comparative / superlative | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Adjectives comparative / superlativePrídavné mená majú v angličtine tri stupne, ktoré zodpovedajú spôsobu stupňovania v slovenčine:
Postup pri tvorbe komparatívu a superlatívu závisí od dĺžky prídavného mena. Ak ide o jednoslabičné alebo niektoré dvojslabičné prídavné mená, používajú sa prípony -er a -est. Napríklad:
Môžeme sa stretnúť s prípadmi, kedy sa prídavné meno končí na -y. V tom prípade sa pred pridaním prípony -y zmení na -i. Napríklad:
Dlhšie prídavné mená, teda niektoré dvojslabičné a všetky viacslabičné, sa stupňujú pomocou slov more (viac) a most (najviac), ktoré sa dajú pred stupňované prídavné meno.
Už bolo spomenuté, že dvojslabičné prídavné mená môžu spadať do oboch kategórií. Nie je pravidlo, na základe ktorého by sa dalo určiť, do ktorej, je treba vychádzať zo skúsenosti. Použitie slov more a most však nikdy chybou nebude. Existujú prídavné mená, ktoré majú nepravidelné stupňovanie. Je nutné sa ich formy komparatívu a superlatívu naučiť. Najznámejšie sú:
Rozdiel medzi komparatívom a superlatívom zodpovedá tomu v slovenčine a správny tvar je treba vybrať na základe významu. Príklady:
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Adverbs comparative / superlative | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Adverbs comparative / superlativePodobne ako prídavné mená, aj príslovky majú v angličtine tri stupne:
Väčšina z nich sa končí príponou -ly (dajú sa teda aj ľahko rozoznať). V takom prípade sa stupňujú použitím slov more (viac) a most (najviac), ktoré sa dajú pred stupňovanú príslovku:
Príslovky, ktoré majú rovnaký tvar ako prídavné mená, sa stupňujú pomocou prípon -er a -est:
Tak napríklad dochádza k tomu, že k príslovke early sa pridávajú prípony -er a -est aj keď vyzerajú, že sa končia na -ly. V prípade tvorby komparatívu a superlatívu tejto príslovky je nutné tiež myslieť na to, že -y sa pred príponou zmäkčuje:
Existujú príslovky, ktoré majú nepravidelné stupňovanie. Je nutné sa ich formy komparatívu a superlatívu naučiť. Najznámejšie sú:
Farther/farthest sa používa na vyjadrenie fyzickej vzdialenosti a further/furthest na vyjadrenie symbolickej vzdialenosti. Rozdiel medzi komparatívom a superlatívom zodpovedá tomu v slovenčine a správny tvar je treba vyberať na základe významu. Príklady:
Tu sa nesmie použiť komparatív, protože väzba of all the students (zo všetkých študentov) naznačuje, že neporovnávame, ale určujeme toho najlepšieho.
Tu porovnávame medzi tým, ako to znelo a aké to v skutečnosti bolo. Logicky teda použijeme komparatív. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Adjective or adverb? | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Positions of adverbs in sentences | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Positions of adverbs in sentencesPříslovky sa vo vetách objavujú v zásade na troch pozíciách: na začiatku, uprostred a na konci vety. Niektoré príslovky môžu zastávať viac pozícií, iné sú viazané na konkrétnu pozíciu. V zásade platí, že príslovka nemôže byť nikdy umiestnená medzi predmet a prísudok. Konkrétne pozície často záležia na type príslovky: Príslovky spôsobuPríslovky spôsobu sa objavujú uprostred a na konci vety. Pri príslovkách končiacich sa na -ly záleží, či chceme zdôrazniť spôsob. Ak áno, príslovku uvedieme na konci vety:
Môžeme ju ale umiestniť aj do stredu vety:
Príslovky spôsobu, ktoré sa nekončia na -ly, sa uvádzajú vždy na konci vety:
Dôležité je si uvedomiť, že pozícia príslovky vo vete môže niekedy zmeniť význam tejto príslovky:
Príslovky miestaVo väčšine prípadov nasledujú príslovky miesta priamo za slovesom, teda uprostred alebo na konci vety:
Na začiatku vety sa príslovky miesta objavujú ak kladieme dôraz na konkrétne miesto:
Príslovky časuAk ide o príslovky času určujúce konkrétny čas, najčastejšie sa umiestňujú na koniec vety:
Je ale možné ich umiestniť aj na začiatok vety, aj keď vetná konštrukcia už nebude tak prirodzená:
Na začiatok vety nie je možné umiestniť jednoslovné príslovky vyjadrujúce ako často sa niečo deje:
Príslovky, ktoré neurčujú konkrétny čas môžu mať rôzné pozície vo vete:
Výnimkou sú príslovky always a never, ktoré zastávajú pozíciu uprostred vety:
Iné príslovkyPríslovky, ktoré zdôrazňujú určitú skutočnosť (napr. too, very, rather, hardly) sa väčšinou umiestňujú priamo pred slovo, na ktoré odkazujú:
Príslovky ako napríklad furthermore, nevertheless, anyway uvádzajú nasledujúcu vetu, najčastejšie sa teda nachádzajú na začiatku:
Príslovky vyjadrujúce pravdepodobnosť (napr. certainly, probably) sa umiestňujú do stredu vety:
Výnimkou sú príslovky perhaps a maybe, ktoré sa umiestňujú skôr na začiatok vety:
Ak sa vo vete nachádza viac než jedna príslovka, nasledujú po sebe v poradí spôsob, miesto a čas:
Myslite prosím na to, že vyššie uvedené pravidlá sú často len odporúčania. Nanešťastie platí, podobne ako v mnohých iných prípadoch v rámci angličtiny, že na určenie správnej pozície je treba vychádzať z predchádzajúcich skúseností a správny slovosled je treba jednoducho odhadnúť. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
This / these | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Too vs. enough | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Too vs. enoughRozlišovať medzi too a enough nie je vôbec žiadny problém, pretože majú iný význam. Too znamená príliš (nadmieru) a enough znamená dosť. Zamyslite sa nad rozdielom vo význame nasledujúcich viet:
V oboch prípadoch by sa dalo použiť aj to druhé slovo, ale význam viet by nemal logiku. Nie je dôvod dúfať, že izba z prvej vety by nebola dosť teplá. Rovnako v rámci druhého príkladu by sa nekúrilo, aby bola izba príliš teplá. K určeniu toho, ktoré slovo použiť, nám okrem samého významu vety pomáha skutočnosť, že too (vo význame príliš) sa vždy používa pred slovom, ktorého sa týka, a enough môže byť aj za ním. Too sa tiež viaže so slovami many a much. Too many sa používa s počítateľnými a too much s nepočítateľnými podstatnými menami:
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Than vs then | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Adjectives and adverbs: mix | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Passive voice | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Few, less, little, much, many | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Nouns: countable, uncountable | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Nouns: countable, uncountableTo, ktoré podstatné mená sú počítateľné a ktoré nepočítateľné sa dá väčšinou logicky odvodiť. Nepočítateľné podstatné mená sú také, ktoré:
Pre nepočítateľné podstatné mená platí nasledovné:
Samozrejme, že musí byť spôsob, ako vyjadriť počty nepočítateľných podstatných mien. V takom prípade existujú väzby k tomu určené. Tu je pár najčastejších príkladov:
V slovenčine sú slová ako čokoláda jednoducho počítateľné. Fakt, že teda nemôžeme v angličtine použiť two chocolates, sa nám môže zdať neprirodzený. Keďže je toto slovo v angličtine nepočítateľné, musí sa na vyjadrenie množného čísla využiť väzba two bars of chocolate. Problematické sú tiež nepočitateľné mená opisujúce abstraktné pojmy, ktoré sa nám môžu zdať ako počítateľné. Napr.:
Aj keď v slovenčine môžeme hovoriť o jednotlivých domácich úlohách, ide o výraz poukazujúci na celok, teda všetky pridelené úlohy. Vo vete sa preto pred slovom homework nesmie použiť neurčitý člen. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Some, any, no, every | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Both, all, whole, every, each | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Another, other, either, neither, each | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Ordinal numbers | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Quantity: mix | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Gerund vs. infinitive | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Gerund vs. infinitiveGerundiumVo väčšine prípadov tvoríme gerundium pridaním koncovky -ing za sloveso.
Tvar slovesa sa mení len v nasledujúcich prípadoch:
Aj keď majú slovesá v gerundiu rovnaký tvar ako slovesa v prítomnom čase priebehovom, zastávajú vo vete inú funkciu. Môžeme sa s nimi primárne stretnúť v nasledujúcich prípadoch:
NeurčitokNeurčitok je neurčitý slovesný tvar. Tvorí sa ešte jednoduchšie než gerundium. Stačí pred sloveso v základnom tvare pridať predložku to.
Slovesá v neurčitku sa používajú v nasledujúcich prípadoch:
Za slovesami môžu niekedy nasledovať formy v gerundiu aj v neurčitku. Niekedy sa význam vety nemení:
Sú však aj prípady, kedy sa význam vety mení na základe použitia gerundia a neurčitku:
Na základe použitia gerundia v prvej vete vieme, že Michael zabúda, že by ráno jedol. Je dôležité si však uvedomiť, že aj keď je táto veta gramaticky správna, je prakticky nepoužívaná. Z druhej vety vyplýva, že sa Michael zabúda ráno najesť. Gerundium vs. neurčitokVyššie sú popísané všeobecné pravidlá, ktoré by mali aspoň čiastočne osvetliť logiku používania gerundia a neurčitku. Častokrát ale správný výber tvaru záleží len na konkrétnom slovese a nezostáva nič iné, než sa naučiť, v ktorých prípadoch tomu tak je. Na uľahčenie nasleduje zoznam s najčastejšími slovesami, ktoré sa viažu k jednému, alebo druhému tvaru. Gerundium: admit, advise, allow, avoid, celebrate, consider, defend, discuss, dislike, enjoy, escape, explain, fancy, fear, feel like, finish, forgive, keep, mention, mind, miss, practice, recommend, suggest, support, understand. Neurčitok: ask, advise, agree, ask, attempt, care, come, choose, decide, demand, expect, fail, get, help, hope, hurry, intend, learn, manage, mean, need, offer, pay, plan, promise, refuse, remain, say, seem, swear, wait, want, wish. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Verb + object + infinitive | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Make / let | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Have something done | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Used to | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Simple questions | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Questions with auxiliary verbs | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Wh- questions | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Question tags | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Questions: mix | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Reported speech | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Nouns | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Parts of speech: mix |