Rozdiel medzi jednoduchým minulým časom a priebehovým leží v dôraze kladenom na priebeh či dĺžku činnosti.

Jednoduchý minulý čas sa používa ak:

Minulý čas priebehový sa teda používa v nasledujúcich prípadoch:

Kontrast, ktorý tieto dva časy tvoria, je dôležitý, keď hovoríme o dvoch dejoch, ktoré nie sú zasadené rovnako do minulosti. Napríklad:

• What were you doing when the police arrived?

V minulosti prebiehala určitá činnosť alebo dej, na ktorú sa pýta daná otázka. Trvanie tohto deja je zdôraznené použitím minulého času priebehového. Tento dej bol prerušený iným, ktorý sa odohral okamžite. Pre ten použijeme jednoduchý minulý čas.

Na porovnanie:

• Marek was studying for his test while Kamila was listening to music.

Aj keď sú oba deje v minulosti, prebiehali v rovnakú dobu a navzájom sa neprerušili.

V nasledujúcom prípade máme tiež viac činností v minulosti:

• He walked to the bar and sat next to her.

Ide však o sériu udalostí, preto je použitý jednoduchý minulý čas. Predtým, než sa vedľa nej posadil, musel najskôr k baru pristúpiť.

Zdôraznenie času

Určiť, či je čas zdôraznený, a teda musí byť použitý minulý čas priebehový, je jednoduché. Stačí vo vete hľadať konkrétne informácie o čase: yesterday, in the morning, last week atď. Vo všeobecnosti sa týmto spôsobom popisujú deje, ktoré musia mať zo svojej podstaty nejaké trvanie (nestanú sa ihneď, ako napr. kýchnutie, zakopnutie, poslanie správy, atď.).

Opakované deje

Môže sa zdať, že čas je zdôraznený aj v prípade ako napríklad:

They went to the cinema every Friday.

Nachádzame tu síce konkrétny časový údaj, ale v tomto prípade (a jemu podobným) je dôležitejšie slovíčko every. To zdôrazňuje, že ide o opakovaný dej a teda bude použitý jednoduchý minulý čas. Podobnú skutočnosť indikujú aj slová ako always, koncovka -s na konci časového údaja (Fridays, evenings, atď.), often, regularly a podobné.

Otravné deje

Pre mnohých je problematické určiť, kedy ide o otravný dej (použije sa minulý čas priebehový), keďže ide o subjektívnu záležitosť. V niektorých prípadoch je dobré sledovať, či nie je činnosť vo vete okomentovaná spojeniami it’s annoying, I hate it, prípadne inými negatívnymi spôsobmi. Ak sa v texte nič podobné nenachádza, treba uvážiť, aké stavy a činnosti bývajú najčastejšie otravné: strácanie vecí, hlasná vrava, meškanie, nesúhlas atď.