Be, have, do – 4. ročník

Vybraný ročník: 4. ročník (široký výber)

Nadradené: Grammar

Podtémy

Informácie o všeobecnom použití jednoduchého prítomného času prostého sa nachádzajú tu.

Tvary slovies byť (to be), mať (to have) a robiť (to do) môžu však byť výnimkami. Dôvodem sú nielen rozdiely v tvorbe jednotlivých tvarov, ktoré nepodliehajú rovnakým pravidlám ako pri iných slovesách, ale aj ich komplexná povaha. Môžu totiž zastávať aj funkciu pomocného slovesa, čo značne ovplyvňuje ich použitie vo vete.

Sloveso byť (to be) nadobúda v prítomnom čase nepravidelné formy, ktoré si musíme pamätať. (V zátvorke sú uvedené ich skrátené tvary).

I	am	(I'm)
you	are	(you're)
he/she	is	(he's, she's)
we	are	(we're)
you	are	(you're)
they	are	(they're)

Sloveso mať (to have) môžeme nájsť v dvoch formách:

Sloveso have ako významové sloveso, od ktorého odvozujeme otázku a zápor použitím pomocného slovesa do. Ide o variant typický skôr v americkej angličtine, ktorá však už preniká aj do britskej angličtiny.
Sloveso have ako pomocné sloveso. V tejto funkcii ho môžeme nájsť napríklad pri tvorbe iných časov (present perfect, past perfect) alebo tiež vo väzbe have got, kedy v otázke a zápore používame sloveso have len ako pomocné sloveso. Ide o variant typický pre britskú angličtinu.
- I have got a sister.

Tiež je dôležité myslieť na to, že tvar slovesa have v 3. osobe jednotného čísla je has.

V prípade slovesa robiť (to do) si musíme tiež dávať pozor na rozlíšenie použitia slovesa – či je použité ako pomocné či významové. Porovnajte:

She does her homework.
Do you go there often?
I do know the answer.

V prvom príklade zastáva sloveso významovú funkciu a dá sa jednoducho preložiť ako robiť. V druhom ide už o pomocnú funkciu, s ktorou je možné sa stretnúť pri tvorbe otázok a záporov (viac tu). Tretia veta je tiež príkladom pomocnej funkcie slovesa, kedy do vyjadruje dôraz, ide však o menej časté využitie.

To do, to have, to be: questions and negatives

To do, to have, to be in past simple

Slovesá to do, to have a to be môžu okrem významových zastávať aj funkciu pomocných slovies. Z tohto dôvodu pre ne v prípade tvorby minulých časov platia iné, no veľmi jednoduché pravidlá.

To do

V prípade slovesa robiť (to do) si musíme dávať pozor na rozlíšenie jeho použitia. Môže byť použité buď ako sloveso pomocné alebo významové. Ak zastáva funkciu pomocného slovesa, tak sa používa primárne pri tvorbe otázok a záporov.

Did you have time to tidy your room?
I didn’t have time to tidy my room.

Pomocné sloveso na seba preberá všetky gramatické funkcie, musí byť teda uvedené v správnom tvare (did). Významové sloveso, ktoré za ním nasleduje, potom už zostáva v základnom tvare.

Ak je to do použité ako významové sloveso, nesmieme pri tvorbe otázok a záporov zabudnúť na pomocné sloveso. Teda:

Did you do the exercises?
I didn’t do the exercises.

To have

Aj keď sloveso to have môže zastávať funkciu pomocného slovesa, v jednoduchom minulom čase sa s ním stretáme len ako s významovým slovesom. Správný tvar slovesa to have v jednoduchom minulom čase je had. Napríklad:

I had a dog.

Otázky a zápory sa tvoria rovnako ako v prípade iných významových slovies: použitím pomocného slovesa do. Napríklad:

Did you have a good time last week?
We didn’t have a good time last week.

To be

Rovnako ako v prítomnom čase, tak aj v prípade minulého času má sloveso to be nepravidelné formy:

I was
You were
He/she/it was
We were
You were
They were

Je nutné si pamätať, že pri tvorbe otázok nepoužívame pomocné sloveso do, ale tvoríme ich presunutím slovesa to be v príslušnom tvare (was/were) na začiatok vety:

Were you in Japan last year?
Was she at work last week?

To isté platí pre tvorbu záporov. Pomocné sloveso do sa nepoužije a častica not nasleduje za formu slovesa to be: was not/were not. Skrátené formy sú wasn’t a weren’t.