Rozdiel medzi použitím jednoduchého prítomného času a prítomného času priebehového je práve v priebehu deja. Prítomný čas priebehový používame na vyjadrenie udalostí, ktoré sa práve odohrávajú. Môže ísť aj o deje dlhodobejšieho vymedzenia, ktoré sú v dobe, kedy o nich hovoríme, pravdivé, ale zároveň sú len dočasné. Napr.:

• Her mother is living with them at the moment.
• All the people are standing in my view.

Jednoduchý prítomný čas naopak odkazuje k opakovaným, dlhodobým dejom, stavom a faktom:

• He lives next door to us.
• We eat breakfast every day.

Nasledujúce príklady sú komplikovanejšie a dobre ilustrujú rozdiel v použití jednoduchého a priebehového času:

• My parents are always arguing.
• I am constantly spilling things.

Aj keď sa môže zdať, že ide o opakované deje a bolo by teda vhodné použiť jednoduchý prítomný čas, ide v skutočnosti o deje, ktoré sú typické, prípadne otravné. Pomôckou nám môže byť príslovka always (alebo jej synonymá).

Existujú tiež prípady, kedy je nutné si uvedomiť, či hovoríme o činnosti alebo stave:

• What do you do? I am a writer.
• What are you doing? I am writing a book.

V prvom prípade použijeme jednoduchý prítomný čas, pretože ide o stav. Pýtame sa na to, čím sa človek živí. Naopak v druhom prípade sa pýtame na konkrétnu činnosť, ktorú človek robí a použijeme teda prítomný čas priebehový.

Ďalšou často sa opakujúcou chybou je snaha o tvorenie priebehových časov stavových slovies:

• This cake tastes wonderful.
• Right now she wants to help me.

Aj keď ide o vec, ktorá sa deje vo chvíli, kedy o nej hovoríme, ide o stavové sloveso, ktoré nemá priebehový tvar (bližšie sú tieto slovesá popísané tu).