Je dôležité vedieť správne rozlišovať medzi jednoduchým minulým časom a predminulým časom, pretože sa častokrát nachádzajú vo vetách spoločne a rozdiel medzi nimi naznačuje postupnosť udalostí, ktoré sa odohrali v minulosti.

Jednoduchý minulý čas sa v prípade pravidelných slovies tvorí pridaním koncovky -(e)d a predminulý čas použitím pomocného slovesa had s minulým príčastím. Teda:

• work → worked × had worked
• sing → sang × had sung

Na pochopenie rozdielu medzi týmito dvomi časmi sa pozrime na nasledujúci príklad:

• I couldn’t believe he had eaten my cake.
• I can’t believe he ate my cake.

Prvá veta sa celá odohráva v minulosti. Torta musela byť najskôr zjedená a až potom na to mohol niekto reagovať. Predminulý čas dáva najavo, že sa dej odohral v hlbokej minulosti a jednoduchý minulý čas potom len spomína, že sa niečo stalo (že nemohol uveriť, že mu zjedli tortu). Druhá veta sa tiež odohráva v minulosti, ale len z časti. Torta bola síce zjedená v minulosti, ale prišlo sa na to až teraz.

Je dôležité si ale uvedomiť, že predminulý čas sa používa len v prípade, kedy dej, ktorý sa odohral v hlbokej minulosti, nejakým spôsobom ovplyvňuje nasledujúce udalosti. Nepoužíva sa teda, ak ide o sériu udalostí, alebo o udalosti prebiehajúce v rovnakú dobu. Napr.:

• Lucy played the piano when she was a child but she doesn’t now.
• He heard a loud cry and rushed out.

V prvom prípade fakt, že Lucy hrala na klavír, nijako neovplyvňuje jej detstvo a v druhom prípade, aj keď človek vybehol až po tom, čo počul krik, ide o jednoduchú sériu udalostí. Použijeme teda jednoduchý minulý čas.