Verbs

Must, have to a can sú modálne slovesá vyjadrujúce mieru povinnosti niečo robiť.

Kladné vety

Okrem bežných použití, kedy can znamená niečo vedieť, dokázať, alebo dobrovoľne urobiť, sa tiež využíva, keď sa dáva zvolenie. Napr.:

• Mary can sleep here. – Mary tu môže spať.
• You can borrow my phone. – Môžeš si požičať môj mobil.

Môžeme sa stretnúť aj s variantom could. Ten sa používa buď v minulom čase alebo ako formálnejšia verzia can.

Komplikovanejšie je až rozoznávať, kedy použiť must a have to, keďže obe vyjadrujú povinnosť.

Sloveso have to vyjadruje, že niečo musíme robiť, pretože to máme prikázané:

• The criminal has to go to prison. – Zločinec musí ísť do väzenia.
• Mum said I have to wash the dishes. – Mama povedala, že musím umyť riad.

Naopak must vyjadruje niečo, čo musíme urobiť, pretože máme sami takú potrebu, alebo ak my niečo prikazujeme ostatným:

• You must come to work on time. – Musíš chodiť do práce včas.
• There is no bread. I must go to the store. – Nie je chlieb. Musím ísť do obchodu.

Záporné vety

Význam modálnych slovies sa v záporných vetách mení.

Can’t alebo cannot značí, že je niečo proti pravidlám, ktoré sme nevytvorili:

• We can’t leave the school early. – Nemôžeme odísť zo školy skôr.
• I can’t give discounts. – Nemôžem dávať zľavy.

Mustn’t značí zákaz, ktorý sme vytvorili my a must not sa najčastejšie objavuje na oficiálnych zákazoch a tabuliach s nimi:

• Visitors must not feed the ducks. – Návštevníci nesmú kŕmiť kačice.
• You mustn’t stay up late! – Nesmieš zostávať dlho hore!

Don’t have to (v príslušnom tvare) používame na vyjadrenie vecí, ktoré nemusíme robiť:

• I don’t have to go to school today. – Dnes nemusím ísť do školy.
• Tom doesn’t have to walk, he has a car. – Tom nemusí ísť pešo, má auto.

Použitie

Rozhodnúť, či vo vete použiť can alebo could, ktoré majú takmer totožný význam, je jednoduché. Ak ide o minulý čas, použijeme vždy could:

• They said we could not come.
• I realised I could pass the exam.

Aj keď obe vety vyjadrujú naše (ne)schopnosti a bežne by sme použili can, ide o minulý čas a bude teda použité sloveso could.

S could v prítomnom a budúcom čase sa najčastejšie stretáme, ak chceme urobiť návrh alebo jednoducho prejaviť slušnosť pri žiadosti:

• We could go out next week.
• Could you take out the trash?

Gerundium

Vo väčšine prípadov tvoríme gerundium pridaním koncovky -ing za sloveso.

• watch → watching
• sing → singing
• cry → crying

Tvar slovesa sa mení len v nasledujúcich prípadoch:

• Ak sa sloveso končí na dvojhlásku -ie, je táto dvojhláska nahradená písmenom -y, za ktorým nasleduje -ing (lie → lying).
• V prípade, že sa sloveso končí na samohlásku -e, je táto samohláska nahradená koncovkou -ing (smile → smiling).
• Pri slovesách končiacich sa spoluhláskou, pred ktorou je samohláska, sa táto spoluhláska zdvojuje a až potom sa pridáva koncovka -ing (let → letting).

Aj keď majú slovesá v gerundiu rovnaký tvar ako slovesa v prítomnom čase priebehovom, zastávajú vo vete inú funkciu. Môžeme sa s nimi primárne stretnúť v nasledujúcich prípadoch:

• Vo funkcii podmetu. V takom prípade sa nachádzajú na začiatku vety.
  • Drinking coffee is not good for blood pressure.
  • Sleeping is great.
• Vo funkcii predmetu. V niektorých vetách môžu stáť za predložkami.
  • I don’t recommend reading the book.
  • She’s looking forward to seeing you.

Neurčitok

Neurčitok je neurčitý slovesný tvar. Tvorí sa ešte jednoduchšie než gerundium. Stačí pred sloveso v základnom tvare pridať predložku to.

• watch → to watch
• sing → to sing
• cry → to cry

Slovesá v neurčitku sa používajú v nasledujúcich prípadoch:

• Na vyjadrenie zámeru.
  • She demanded to speak to the chef.
  • I refuse to talk to you.
• Po príslovkách.
  • It is good to be here.
  • He is lucky to have you.
• Vo funkcii podmetu. V takom prípade sa bude sloveso v neurčitku nachádzať na začiatku vety. Tieto prípady však nie sú príliš bežné, pretože existujú prirodzenejšie formulácie.
  • To be alive is a gift.
  • To ride a car, one has to be old enough first.

Za slovesami môžu niekedy nasledovať formy v gerundiu aj v neurčitku. Niekedy sa význam vety nemení:

• He hates reading/to read out loud.
• I always start crying/to cry when I watch that scene.

Sú však aj prípady, kedy sa význam vety mení na základe použitia gerundia a neurčitku:

• Michael always forgets eating in the morning.
• Michael always forgets to eat in the morning.

Na základe použitia gerundia v prvej vete vieme, že Michael zabúda, že by ráno jedol. Je dôležité si však uvedomiť, že aj keď je táto veta gramaticky správna, je prakticky nepoužívaná. Z druhej vety vyplýva, že sa Michael zabúda ráno najesť.

Gerundium vs. neurčitok

Vyššie sú popísané všeobecné pravidlá, ktoré by mali aspoň čiastočne osvetliť logiku používania gerundia a neurčitku. Častokrát ale správny výber tvaru záleží len na konkrétnom slovese a nezostáva nič iné, než sa naučiť, v ktorých prípadoch tomu tak je. Na uľahčenie nasleduje zoznam s najčastejšími slovesami, ktoré sa viažu k jednému, alebo druhému tvaru.

Gerundium: admit, advise, allow, avoid, celebrate, consider, defend, discuss, dislike, enjoy, escape, explain, fancy, fear, feel like, finish, forgive, keep, mention, mind, miss, practice, recommend, suggest, support, understand.

Neurčitok: ask, advise, agree, ask, attempt, care, come, choose, decide, demand, expect, fail, get, help, hope, hurry, intend, learn, manage, mean, need, offer, pay, plan, promise, refuse, remain, say, seem, swear, wait, want, wish.

Použitie

Infinitive clause je druh vedľajšej vety, ktorý obsahuje sloveso v neurčitku. Vo vete najčastejšie zastáva funkciu predmetu:

• I asked him to close the door.
• It is not allowed to smoke in here.

Môžeme sa ale stretnúť aj s neurčitkom na začiatku vety, ide ale väčšinou o formálne alebo zastarané formulácie. V tom prípade zastupuje funkciu podmetu:

• To sleep well is to be healthy.
• To leave without paying is prohibited.

Stavba

Už z názvu vyplýva, že pri infinitive clause používame sloveso vždy neurčitku. Ak je použité ako predmet, toto sloveso sa nijako nemení — všetky gramatické funkcie na seba preberá podmet. Otázka alebo zápor by teda vyzerali nasledovne:

• Do I want him to leave?
• I do not want him to leave.

Použitie

Rozdiel medzi slovesami make a let je v ich použití. Make znamená prinútiť, pričom let znamená dovoliť. Ktoré z nich treba použiť teda rozhodneme podľa zamýšľaného významu. Napr.:

• Her parents made her buy new clothes.
• Her parents let her buy new clothes.

Až na slovesá make a let sú vety identické. Prvá ale znamená, že ju rodičia prinútili, druhá, že jej dovolili kúpiť si nové oblečenie.

Stavba

Obe slovesá sa používajú rovnako. Správny slovosled je podmet + sloveso let alebo make + predmet + infinitív (bez to):

• She made drive her there.
• My girlfriend doesn’t let me wear it.

V druhom príklade môžeme taktiež vidieť ako postupovať pri tvorbe záporov. Sloveso make alebo let na seba preberá všetky gramatické funkcie. Rovnako je tomu tak, keď tvoríme otázku alebo iný čas.

Použitie

Have something done odkazuje na väzbu v trpnom rode, ktorú využívame, keď nie je dôležité, kto pre nás (alebo niekoho iného) niečo urobil. Napr.:

• I had a key made for you.
• Tom has the dinner served by the chef.

Použitím tejto väzby sa zdôrazní výsledok činnosti: urobenie kópie kľúča alebo toho, že je Tomovi podávaná večera. V druhom príklade vidíme aj bežnú väzbu s by, ktorou môžeme vyjadriť, kto činnosť robí, aj keď ide o trpný rod.

Stavba

Väzba have something done sa používa po podmete. Vždy sa skladá z pomocného slovesa have + predmetu + príčastia minulého plnovýznamového slovesa. Všimnite si, že pomocné sloveso have na seba preberá všetky gramatické funkcie:

Použitie

Väzba used to sa používa na vyjadrenie vecí, ktoré boli pravdivé v minulosti, ale už nie sú. Najčastejšie teda touto formou vyjadrujeme veci, ktoré mali určité trvanie: bývalý vzhľad, prácu, miesto pobytu, zvyky a obyčaje atď. Napr.:

• I used to have short hair.
• Families used to all sleep in the same rooms.

V oboch príkladoch použitie used to vyjadruje, že daná skutočnosť už nie je pravdivá. V prvej vete implikujeme, že už nemáme krátke vlasy, v druhej zase popisujeme dlhodobý stav, ktorý už poväčšine nie je pravdivý.

Stavba

Vo vyššie uvedených príkladoch si môžete všimnúť, že used to sa použije pred plnovýznamovým slovesom, ktoré následne zostane v základnom tvare. Tvorba otázok a záporov prebieha ako vždy – použitím pomocného slovesa did:

• We did not use to go to that restaurant.
• Did your mother use to work as a teacher?