Jednoduchý predprítomný čas používame, keď hovoríme o udalostiach, ktoré sa odohrali v minulosti, ale majú nejakú súvislosť s prítomnosťou (ak napríklad hovoríme o tom či a koľkokrát sme niečo urobili). Rozdiel medzi jednoduchým predprítomným časom a priebehovým je primárne v tom, či je daná činnosť dokončená alebo nie. Napríklad:

• I have read the book she lent me. I liked it.
• I have been reading the book she lent me. I’ve got another 30 pages to read.

V prvej vete je použitý jednoduchý predprítomný čas, pretože kniha už bola prečítaná. Druhá veta v druhom príklade naznačuje, že činnosť nie je dokončená: zostáva ešte dočítať tridsať strán. Použije sa teda predprítomný čas priebehový.

Predprítomný čas priebehový sa tiež používa na zdôraznenie priebehu aktivity. Preto je v nasledujúcej vete priebehová forma aj napriek tomu, že telefonáty už boli ukončené:

• I have been trying to call you all morning!

Ďalší prípad, kedy sa môžeme stretnúť s priebehovou formou predprítomného času, je, ak hovoríme o dočasných činnostiach a stavoch. Napríklad:

• I usually work in Brno but I have been working in Zlín for the last 3 weeks.

Naopak, v prípade slovies vyjadrujúcich zmyslové vnímanie alebo emócie a mentálne procesy sa používa jednoduchý predprítomný čas. Vo svojej priebehovej forme je možné tieto slovesá nájsť iba v neformálnej angličtine:

• I have heard about this job from my girlfriend.
• They have loved your place.