Future tenses: continuous vs. perfect

Budúci priebehový a predbudúci čas sa používajú pri udalostiach, ktoré sa stanú v budúcnosti. Budúci priebehový čas sa tvorí väzbou will be, za ktorou nasleduje priebehový tvar významového slovesa. Predbudúci tvar sa tvorí pomocou väzby will have a príčastím minulým významového slovesa. Teda:

• drive → will be driving → will have driven
• speak → will be speaking → will have spoken

Rozdiel medzi nimi je v tom, že pomocou budúceho času priebehového odkazujeme na dej, ktorý bude v budúcnosti prebiehať a predbudúci čas odkazuje na dej, ktorý sa do určitej doby v budúcnosti skončí. Napr.:

• At midnight, we will be driving through the desert.
• By midnight, we will have driven through the desert.

Použitie budúceho priebehového času v prvej vete naznačuje, že dej bude prebiehať v určitú dobu (o polnoci). Naopak na základe predbudúceho času v druhej vete je jasné, že dej už bude o polnoci ukončený, a teda cez púšť prejdú do polnoci.

Pomôckou na rozoznanie vhodnej príležitosti na použitie predbudúceho času je spojka by. Častokrát je však možné použitie správného času logicky odvodiť:

• I think that astronauts will have landed on Mars by the year 2040.

Po prvé, ide o jednorazovú činnosť (prvý krát mohli astronauti pristáť len raz) a po druhé, aj keby došlo k opakovaným pristátiam, je to dej, ktorý sa odohrá okamžitě (v moment, kedy sa astronauti dotknú povrchu Marsu). Použiť budúci čas priebehový by teda nedávalo zmysel.

Najdôležitejšie je však pamätať si, že predbudúci čas je obskúrna forma, ktorá sa v rámci bežnej komunikácie skoro vôbec nevyskytuje a použitie iných foriem budúceho času nebýva považované za chybu.