Talking about the future

Tak ako pri iných, aj pri budúcich časoch sa v angličtine vyjadruje, či pôjde o jednorazovú činnosť alebo stav, popisovaný jednoduchým budúcim časom (future simple), alebo o dlhšie prebiehajúcu činnosť alebo stav popisovaný budúcim časom priebehovým (future continuous).

Taktiež existujú varianty budúcich časov, ktoré zdôrazňujú, že dej alebo stav bude mať vplyv na neskoršiu dobu, vyjadrené predbudúcim časom (future perfect), prípadne že sa bude odohrávať pred iným bodom v budúcnosti.

Kompletný obrázok so všetkými časmi nájdete tu.

Sloveso will používame, keď hovoríme o budúcnosti – keď si myslíme, že sa niečo určite stane, keď niečo predpovedáme, hovoríme o rozhodnutiach, ktoré sme práve učinili, keď niečo navrhujeme či sľubujeme.

• Don't worry. I will help you.

Tvar tohto budúceho času je zložený zo slovesa will nasledovaným základným tvarom významového slovesa. Pri tvorení otázky presunieme sloveso will pred podmet. V zápore je sloveso will doplnené o zápornú časticu not.

• It will be a nice day tomorrow.
• Will you come with us?
• I will not do it.

Na vyjadrenie budúceho času môžeme použiť ako will, tak aj going to. V ich použití je ale rozdiel.

Keď používame going to na vyjadrenie budúcnosti, zdôrazňujeme náš zámer, už učinené rozhodnutie, alebo konáme na základe dôkazov toho, čo tvrdíme.

• I heard that she’s going to ask her today.
• It’s 5:2. They are going to win.

Keď používame will, tak k tomuto zdôrazneniu nedochádza, aj napriek tomu, že si môžeme byť istí, že se niečo stane, keďže to nie je založené na plánoch, rozhodnutiach, zámeroch či dôkazoch. Preto sa sloveso will často pojí s väzbou I think. Will taktiež používame ak sa pre danú vec rozhodneme okamžite, takže okrem iného pri objednávaní v reštaurácii. Napr.:

• Wait! I will help you with your bags.
• I think I will have the salad.

Nasledujúce príklady sú zložitejšie a ilustrujú použitie will a going to:

• There is no bread. I know. I am going to buy some in the afternoon.
• There is no bread. Really? In that case I will buy some.

Rozdiel v príkladoch je v tom, že v prvom prípade si je osoba vedomá toho, že je treba kúpiť chlieb a už sa teda rozhodla, že ho dokúpi, z čoho vyplýva použitie going to. V druhom prípade sa o tom osoba dozvedá len v ten daný moment a sloveso will reflektuje náhle rozhodnutie.

• I think it will rain.
• Look at the clouds! It’s going to rain.

Tu je rozdiel v dôkazoch, na základe ktorých hovoríme o určitej udalosti. V prvej vete len predpokladáme, že bude pršať, a použijeme teda will. V druhej je však na základe oblakov jasné, že pršať bude, použijeme teda going to.

Budúci priebehový a predbudúci čas sa používajú pri udalostiach, ktoré sa stanú v budúcnosti. Budúci priebehový čas sa tvorí väzbou will be, za ktorou nasleduje priebehový tvar významového slovesa. Predbudúci tvar sa tvorí pomocou väzby will have a príčastím minulým významového slovesa. Teda:

• drive → will be driving → will have driven
• speak → will be speaking → will have spoken

Rozdiel medzi nimi je v tom, že pomocou budúceho času priebehového odkazujeme na dej, ktorý bude v budúcnosti prebiehať a predbudúci čas odkazuje na dej, ktorý sa do určitej doby v budúcnosti skončí. Napr.:

• At midnight, we will be driving through the desert.
• By midnight, we will have driven through the desert.

Použitie budúceho priebehového času v prvej vete naznačuje, že dej bude prebiehať v určitú dobu (o polnoci). Naopak na základe predbudúceho času v druhej vete je jasné, že dej už bude o polnoci ukončený, a teda cez púšť prejdú do polnoci.

Pomôckou na rozoznanie vhodnej príležitosti na použitie predbudúceho času je spojka by. Častokrát je však možné použitie správneho času logicky odvodiť:

• I think that astronauts will have landed on Mars by the year 2040.

Po prvé, ide o jednorazovú činnosť (prvý krát mohli astronauti pristáť len raz) a po druhé, aj keby došlo k opakovaným pristátiam, je to dej, ktorý sa odohrá okamžite (v moment, kedy sa astronauti dotknú povrchu Marsu). Použiť budúci čas priebehový by teda nedávalo zmysel.

Najdôležitejšie je však pamätať si, že predbudúci čas je obskúrna forma, ktorá sa v rámci bežnej komunikácie skoro vôbec nevyskytuje a použitie iných foriem budúceho času nebýva považované za chybu.