Present simple tense
Použitie jednoduchého prítomného času
Jednoduchý prítomný čas používame, keď hovoríme o všeobecných faktoch, ktoré sú vždy pravdivé alebo sú pravdivé a stále pre dané dlhšie obdobie:
- Ten times ten makes one hundred.
- I live in Olomouc.
Ďalej používame jednoduchý prítomný čas, keď hovoríme o pravidelných, bežných udalostiach. Často používame časové určenia always, often, usually, sometimes, never a ďalšie príslovky vyjadrujúce frekvenciu pravidelných dejov.
- She never works on Sunday.
Jednoduchý prítomný čas používame tiež napr. pri dávaní inštrukcií, popisovaní cesty, keď popisujeme zvyky alebo keď hovoríme o už danom rozvrhu.
Tvorenie jednoduchého prítomného času
Tvar slovesa v jednoduchom prítomnom čase je rovnaký ako tvar neurčitku:
- I live in London.
- They sleep in the bed.
Jediná zmena nastáva v 3. osobe jednotného čísla, kedy k nemu pridáme ešte koncovku -s (prípadne -es).
- She works in our office.
- He likes you.
Koncovka -es sa pridáva kvôli lepšej výslovnosti za slová, ktoré sa končia na sykavku (‑s, -z, -sh, -ch, -x).
- wash → washes
- catch → catches
Ak sa sloveso končí na spoluhlásku, za ktorou nasleduje samohláska y, y sa mení na i a nasleduje -es.
- carry → caries
- vary → varies
Čo sa týka často používaných slovies, existujú tri výnimky, ktoré nespadajú pod vyššie uvedené pravidlá, a to slovesá: to be, to do, to go.
Tvary slovesa to be sú bližšie popísané v samostatnom článku.
Pre slovesá to do a to go platia rovnaké pravidlá, ako pre tie končiace sa sykavkou uvedené vyššie. Vo všetkých osobách okrem 3. osoby jednotného čísla sa používajú v neurčitku. V 3. osobe jednotného čísla potom nasleduje koncovka -es:
- She always does the dishes.
- He goes there often.
Zatvoriť