
Present tense: negatives

Present simple
Zápor v jednoduchom prítomnom čase vyjadríme pomocným slovesom do, ku ktorému pridáme časticu not, ktorá značí, že ide o zápor:
- I do not work in London.
- They do not know the answer.
Ak vo vete použijeme pomocné sloveso, preberá na seba všetky gramatické funkcie. Významové sloveso teda zostáva nezmenené. K zmene dochádza iba v prípade 3. osoby jednotného čísla, kde sa k slovesu pridáva koncovka -(e)s. To isté platí aj ak použijeme sloveso do vo vete dvakrát – ako pomocné a plnovýznamové.
- She doesn’t have a dog.
- He does not do that often.
Pri zápore môžeme tiež často naraziť na skrátené formy don’t a doesn’t. Ich použitie je úplne bežné a sú zameniteľné s dlhšími formami (ktoré sú preferované vo formálnej komunikácii).
Pri tvorbe záporov je dôležité myslieť na to, že sa v angličtine vždy používa iba jedna negatívna častica. Ak teda vo vete máme not, nepoužijeme už slovo never, alebo naopak (aj keď by k tomu priamy preklad zo slovenčiny občas mohol lákať).
Present continuous
V priebehovom prítomnom čase tvoríme zápor použitím negatívnej častice not, ktorú umiestnime za tvar slovesa to be:
- You are not doing anything.
- She is not eating the dinner.
V priebehovom prítomnom čase je tiež možné vytvoriť skrátenú formu záporu, teda aren’t a isn’t. Dôležité je však myslieť na to, že od tvaru pre 1. osobu jednotného čísla (am not) nie je možné vytvoriť skrátenú formu.
Znovu platí, že pri tvorbe záporov je dôležité myslieť na to, že sa v angličtine vždy používa iba jedna negatívna častica.
Zatvoriť