Informácie o všeobecnom použití jednoduchého prítomného času prostého sa nachádzajú tu.

Tvary slovies byť (to be), mať (to have) a robiť (to do) môžu však byť výnimkami. Dôvodem sú nielen rozdiely v tvorbe jednotlivých tvarov, ktoré nepodliehajú rovnakým pravidlám ako pri iných slovesách, ale aj ich komplexná povaha. Môžu totiž zastávať aj funkciu pomocného slovesa, čo značne ovplyvňuje ich použitie vo vete.

Sloveso byť (to be) nadobúda v prítomnom čase nepravidelné formy, ktoré si musíme pamätať. (V zátvorke sú uvedené ich skrátené tvary).

Sloveso mať (to have) môžeme nájsť v dvoch formách:

• Sloveso have ako významové sloveso, od ktorého odvozujeme otázku a zápor použitím pomocného slovesa do. Ide o variant typický skôr v americkej angličtine, ktorá však už preniká aj do britskej angličtiny.
• Sloveso have ako pomocné sloveso. V tejto funkcii ho môžeme nájsť napríklad pri tvorbe iných časov (present perfect, past perfect) alebo tiež vo väzbe have got, kedy v otázke a zápore používame sloveso have len ako pomocné sloveso. Ide o variant typický pre britskú angličtinu.
  • I have got a sister.

Tiež je dôležité myslieť na to, že tvar slovesa have v 3. osobe jednotného čísla je has.

V prípade slovesa robiť (to do) si musíme tiež dávať pozor na rozlíšenie použitia slovesa – či je použité ako pomocné či významové. Porovnajte:

• She does her homework.
• Do you go there often?
• I do know the answer.

V prvom príklade zastáva sloveso významovú funkciu a dá sa jednoducho preložiť ako robiť. V druhom ide už o pomocnú funkciu, s ktorou je možné sa stretnúť pri tvorbe otázok a záporov (viac tu). Tretia veta je tiež príkladom pomocnej funkcie slovesa, kedy do vyjadruje dôraz, ide však o menej časté využitie.