Present simple tense

Použitie jednoduchého prítomného času

Jednoduchý prítomný čas používame, keď hovoríme o všeobecných faktoch, ktoré sú vždy pravdivé alebo sú pravdivé a stále pre dané dlhšie obdobie:

• Ten times ten makes one hundred.
• I live in Olomouc.

Ďalej používame jednoduchý prítomný čas, keď hovoríme o pravidelných, bežných udalostiach. Často používame časové určenia always, often, usually, sometimes, never a ďalšie príslovky vyjadrujúce frekvenciu pravidelných dejov.

• She never works on Sunday.

Jednoduchý prítomný čas používame tiež napr. pri dávaní inštrukcií, popisovaní cesty, keď popisujeme zvyky alebo keď hovoríme o už danom rozvrhu.

Tvorenie jednoduchého prítomného času

Tvar slovesa v jednoduchom prítomnom čase je rovnaký ako tvar neurčitku:

• I live in London.
• They sleep in the bed.

Jediná zmena nastáva v 3. osobe jednotného čísla, kedy k nemu pridáme ešte koncovku -s (prípadne -es).

• She works in our office.
• He likes you.

Koncovka -es sa pridává kvôli lepšej výslovnosti za slová, ktoré sa končia na sykavku (‑s, -z, -sh, -ch, -x).

• wash → washes
• catch → catches

Ak sa sloveso končí na spoluhlásku, za ktorou nasleduje samohláska y, y sa mení na i a nasleduje -es.

• carry → caries
• vary → varies

Čo sa týka často používaných slovies, existují tri výnimky, ktoré nespadajú pod vyššie uvedené pravidlá, a to slovesá: to be, to do, to go.

Tvary slovesa to be sú bližšie popísané v samostatnom článku.

Pre slovesá to do a to go platia rovnaké pravidlá, ako pre tie končiace sa sykavkou uvedené vyššie. Vo všetkých osobách okrem 3. osoby jednotného čísla sa používajú v neurčitku. V 3. osobe jednotného čísla potom nasleduje koncovka -es:

• She always does the dishes.
• He goes there often.